Často najefektívnejší a takmer určite najlacnejší liek. O čo ide?

Svojim pacientom ordinoval smiech ako liek už starogrécky otec medicíny Hippokrates na prelome 4. a 5. storočia pred Kristom. Moderná veda ocenila liečebné účinky smiechu až v polovici 20. storočia a ich zoznam je takmer nekončiaci.

Priekopník terapie smiechom

Bol ním americký žurnalista Norman Cousins, ktorému lekári diagnostikovali silne bolestivé degeneratívne ochorenie, spôsobujúce rozklad vláknitého tkaniva kolagénu, viažuceho bunky navzájom. Keď jeho choroba prepukla naplno, s vyhliadkou niekoľkých mesiacov života opustil nemocnicu, nasťahoval sa do hotela a začal svoj osobný pokus liečenia sa smiechom. Nazhromaždil všetky videokazety s veselým, vtipným až groteskným obsahom, ku ktorým sa dostal. Boli to filmy, seriály, zábavné relácie, sitkomy, bláznivé komédie či grotesky. Už prvú noc sa smial tak, že dokázal stimulovať chemické látky vo svojom tele a spať niekoľko hodín bez pocitu bolesti. Keď sa bolesť vrátila, púšťal si kazety a smial sa tak silno a nahlas, ako len vládal. Postupne si zaznamenával, ako jeho telo reagovalo, zisťoval, v akej úmernosti bolesť klesá, a pokračoval v tom niekoľko mesiacov. Po polroku tejto samoliečby smiechom lekári s absolútnym úžasom a prekvapením zistili, že je vyliečený! Samotného pacienta to viedlo k vydaniu knihy Anatómia chorôb, ktorá spolu s jeho pokusom viedla k rozsiahlemu výskumu fungovania endorfínu. Jeho pokus bol prelomový a okrem iného vysvetľuje, prečo sú ľudia, ktorí sa neberú príliš vážne, majú nadhľad a vedia sa v každej situácii zasmiať, len zriedka chorí. Na druhej strane ľudia, ktorí sú večne zamračení, nehnevaní a nešťastní majú slabšiu imunitu a sú častejšie chorí. Na základe skúseností Cousinsa vznikli v 80. rokoch minulého storočia v niekoľkých nemocniciach „miestnosti smiechu“, ktoré boli vybavené vtipným inventárom od výmyslu sveta. Nechýbali humorné knihy ani nahrávky a niekde tu sa začala aj kariéra nemocničných klaunov, ktorí sú pravidelnou súčasťou detských oddelení dodnes. Výsledkom zriadenia špeciálnych rehabilitačných miestností bolo zlepšenie zdravotného stavu pacientov, a teda aj ich kratšia hospitalizácia. Okrem toho nemocnice, ktoré sa do experimentu zapojili, nielenže hlásili lepšie znášanie pacientov liekov proti bolesti, ale ich spotreba dokonca klesla.

Endorfín

Presne on je zodpovedný za pozitívne účinky smiechu. Trochu odbornejšie vysvetlenie znie takto: smiech spôsobuje, že tkanivo tvoriace vnútornú výstelku ciev sa rozširuje a umožňuje zvýšený prietok krvi. Kôra čelového laloka mozgu vyprodukuje endorfíny, ktoré vyvolávajú pocit šťastia. Teda potom, ako sa schuti a radostne zasmejeme, mozog uvoľní do krvného obehu endorfín, vďaka ktorému sa dostaneme do stavu „prirodzeného opojenia“. Znamená to, že v dôsledku dlhšieho a úprimného smiechu budeme dočasne ako opití. Zvýšená produkcia endorfínu nám okrem dobrého pocitu zabezpečí tlmenie prípadnej bolesti a navyše zvyšuje aktivitu imunitného systému. Ako doplnková liečba zaberá smiech napríklad u ľudí čeliacich vysokému riziku infarktu. Smiech tiež pôsobí aj preventívne.

Lieči telo

Smiech znižuje napätie a stres, znižuje pociťovanie bolesti, zlepšuje hojenie rán a zvyšuje imunitu. Preto lekári a psychológovia začali rozmýšľať, ako týmito poznatkami pomôcť chorým. Dnes sú už nemocnice, v ktorých premietajú deťom pred operáciou humorné príbehy, a okrem lekárov sú v nemocniciach smiešni klauni a dobré víly, vďaka ktorým sa deti smejú a lepšie a skôr sa vyliečia. Smiech zlepšuje trávenie, zvyšuje odolnosť proti chorobám, prečisťuje dýchacie cesty, zvyšuje prekrvenie orgánov, a preto mozog lepšie pracuje aj rozmýšľa. Smiech je športovou aktivitou, pohybujú sa pri ňom svaly tváre, hrudníka, brucha aj rúk a nôh. Smiech povzbudzuje krvný obeh a zvyšuje tepovú frekvenciu až o pätinu. Posilňuje imunitný systém a zvyšuje odolnosť voči bolesti.

Lieči dušu

Pristane tiež našej psychike. Znižuje koncentráciu stresových hormónov v tele. Zaháňa úzkosť a napätie, uľavuje od depresií. Posilňuje pamäť a tvorivé myslenie. Keď sa študenti pred skúškou výdatne zasmejú, dosahujú potom lepšie hodnotenie. Smiech posilňuje sebavedomie a rozhodnosť, ladí na optimistickú nôtu, dodáva energiu. Znižuje napätie a stres, v mozgu sa vylučujú chemické látky, spôsobujúce pocit uvoľnenia a pocity radosti, ktoré uzatvárajú kruh opätovaným smiechom. Smiech zbližuje ľudí, odstraňuje stresy. Ľudia, ktorí sa smejú, sú nielen úspešnejší, ale aj výkonnejší v práci a obľúbenejší v kolektíve. A sú aj krajší a príťažlivejší. Celkom nakoniec by sme si mali zapamätať, že byť radostným sa možno učiť aj naučiť!

Môže nám ublížiť?

Len zriedkavo. V lekárskej literatúre sú popísané astmatické záchvaty vyvolané smiechom, a dokonca aj smrteľné prípady zástavy srdca u pacientov, ktorí sa bujaro rozosmiali. U ľudí trpiacich narkolepsiou, teda neschopnosťou ovládať cyklus spánku a bdenia, môže smiech spustiť záchvat, pri ktorom pacient prestane ovládať svoje telo. Bol dokonca popísaný prípad, keď ochabnutie svalov postihlo len pravú polovicu tela a pacient sa ľavou polovicou tváre aj naďalej z plného hrdla smial. Výnimkou nie sú ani prípady, keď bujaro sa smejúcim ľuďom vyskočila sánka alebo dostali pruh.

Smiech je najlacnejší liek

• zlepšuje trávenie,
• zvyšuje odolnosť proti chorobám,
• prečisťuje dýchacie cesty,
• zvyšuje prekrvenie orgánov, preto mozog lepšie pracuje aj rozmýšľa,
• je športovou aktivitou – pohybujú sa pri ňom svaly tváre, hrudníka, brucha aj rúk a nôh,
• znižuje napätie a stres, pretože do mozgu sa vylučujú chemické látky, ktoré spôsobujú pocit uvoľnenia a pocity radosti,
• ľudia, ktorí sa smejú, sú úspešnejší, výkonnejší a obľúbenejší v kolektíve,
• ľudia, ktorí sa smejú, sú krajší a príťažlivejší.